Klub bol založený 28. januára 1960 pod názvom SPARTAK TAZ-ZŤS TRNAVA a mal pomerne vysoký počet členov – 80. Trénovalo sa na zamrznutom trávniku vedľa futbalového štadióna Spartaka Trnava. Činnosť ako prvý organizuje pán Bašnák a predsedom sa stáva pán Mikuláš Gottstein. V jeho organizátorskej práci mu vypomáha pán Bakúc, ktorý pôsobí i ako prvý tréner.
Zaujímavý bol spôsob umývania ľadu. Asi 200-litrový plechový sud ťahali na sánkach. Vychádzala z neho rúrka vypúšťajúca vodu. Vzadu bola handra a tá čistila ľad od snehu. Bol to akýsi predok dnešnej rolby.
V klube okrem pána Bakúca pôsobili tréneri pán Bača a pani trénerka Špajdlová-Kohúciková. Pán Bakúc so svojou manželkou tvorili aj tanečný pár.
K prvým pretekárom klubu patrili pani Oľga Žigardyová-Rákayová a pani Mária Petríková. Na ľade trénovali každý pracovný deň ráno o 6.00 hod a cez víkendy predpoludním. Okrem ľadu využívali aj súkromnú baletnú školu pani Alfierovej, ktorá akoby dávala bodku za umeleckým majstrovstvom v jazde. Popri pretekoch sa zverenci pripravovali i na kariéru trénerov a rozhodcov. K nim patrila pani Mária Gottsteinová-Hrachovcová, ktorá dlhé roky pôsobila ako medzinárodná rozhodkyňa a bola aj predsedníčkou SKrZ. Ďalej to boli pani Kollárová a pán Petrík.
Dňa 11. a 12. decembra 1960 sa konajú na zimnom štadióne prvé preteky západoslovenského kraja za účasti takých pretekárov ako boli K. Divín, J. Mrázková-Dočekalová, J. Kramperová, E. Grožajová a J. Hlaváčková.
V ďalšom období sa konajú oblastné súťaže troch klubov – Trnava, Nitra, Trenčín. Za trnavský klub pretekali Petríková, Rozičová, Žigardyová, Durdík, Pilárik a Leifer. Medzi najtalentovanejšie patrila Vejmelková. Z mladšej kategórie tu boli Višinská, Požgayová, Rosívalová, Oprchalová, Kučerková-Jančovičová, Rakúsová, Rajnicová-Sanáková, Jankola, Machová-Valachová a Šuryová.
U nás začínali s korčuľovaním i súrodenci Eva a Allan Böhmovci – dlhoročný rozhodca, no neskôr sa odsťahovali do Bratislavy. Postupne však podmienky na trénovanie bolo potrebné zlepšiť, nároky sa zvyšovali, no technická vybavenosť starého štadióna nestačila.
V roku 1974 sa štadión zatvára. Štafetu organizovania činnosti preberajú ďalší predsedovia pán Vejmelka a pán Petrík. Obdobie 1974-1979 je obdobím živorenia, ale aktivita klubu nezaniká. Výkonnosť pretekárov sa znižuje a krasokorčuliari trénujú na iných zimných štadiónoch. Pomocnú ruku im podávajú v Trenčíne, Nitre, Skalici i Topoľčanoch. K novým aktérom organizovania krasokorčuliarskeho života sa pripájajú pán Karol Babic a pán Jozef Rajnic.
V roku 1980 je daný do užívania nový zimný štadión, ani tento však nie je krytý. Prvým predsedom na týchto miestach bol pán Jozef Rajnic. Iniciatívu berú do svojich rúk mladí odchovanci Trnavy ako Mária Petríková, ktorá bola i jedinou profesionálnou trénerkou a absolventkou FTVŠ. Ako tréneri pôsobia i pani Oľga Žigardyová-Rákayová, pán Jozef Jankola, pani Klaudia Kučerková-Jančovičová a neskôr pani Katarína Rajnicová- Sanáková a pani Beáta Machová-Valachová.
Uskutočnil sa tiež rozsiahly nábor detí do prípravky. Medzi nimi figurujú mená ako Ivo Hrabalík, Janka a Zuzka Adamovské, Petra Horváthová, Michaela Vokálová, Beáta Gašparovičová, Erika Macháčová a Anna Ferenczyová. Z mladších krasokorčuliarov to boli Ľuboš Remiš, Eva Boriková, Miroslav Bokor, Zuzana a Ivana Kabátové, Katarína Kovačocyová, Alexandra Ferenczyová, Michaela Valachovičová a Tomáš Valachovič. Títo niekoľko rokov tvorili základný káder pretekárov. Štafetu vedenia klubu preberá pán Vladimír Vokál a výdatne mu pomáhajú Alexander Ferenczy a Ivo Hrabalík.
Prvé klubové preteky na tomto štadióne sa konali l. marca 1981. Od ďalšej sezóny sa trnavskí krasokorčuliari zúčastňujú súťaží i mimo Trnavy. Klub začal družobne spolupracovať s klubom z Břeclavi.
K výkonnostnému zlepšeniu pomohla i možnosť trénovania vo vtedajšom klube Plastika Nitra vďaka kontaktom pani Gabriely Vokálovej, ktorá je rodáčkou z Nitry. Naši zverenci získavajú výkonnostné triedy – III, II VT. K úspešným pretekárom obdobia 1985-90 patrili Ivo Hrabalík a sestry Adamovské, ktorí si vybojovali účasť na Majstrovstvách Slovenska.
Každoročne sa okrem klubových pretekov s rôznym názvom konali pohárové súťaže Cena Trnavy, Trnavský pohárik a Memoriál Márie Petríkovej.
V januári 1988 sa klub úspešne zhostil organizovania majstrovstiev Západoslovenského kraj všetkých vekových kategórii. Preteky sa uskutočnili v Piešťanoch.
V roku 1990 sa zimný štadión opäť zatvára z dôvodu rozsiahlych stavebných rekonštrukčných prác s cieľom vybudovať krytú ľadovú plochu. Od roku 1990 v klube pracuje nový štvorčlenný výbor vedený predsedom Vojtechom Adamovským. Naše tréningy sa opäť presúvajú mimo Trnavy – Hlohovec a Šaľa.
V roku 1993 mesto povolilo prevádzkovať ľadovú plochu na rozostavanom zimnom štadióne.
Otvára sa prvýkrát kurz pre deti – Škola korčuľovania. V prvom roku sa prihlásilo asi 70 detí. Odvtedy sa kurz koná každoročne. Klub tiež organizuje po prestávke ďalší v poradí už 8. ročník súťaže Trnavský pohárik. Súťaž je sponzorovaná Mestským úradom Trnava.
V polovici roku 1993 sa klub odčlenil od futbalistov Spartaka Trnava. Spojil sa s hokejistami a vytvoril KLUB ĽADOVÝCH ŠPORTOV so sídlom na tomto zimnom štadióne.
V septembri 1994 je úplne dokončený nový zimný štadión s dvoma krytými ľadovými plochami. Dňa 8. septembra 1994 vtedajší primátor mesta Imrich Borbély a trénerka pani Agnesa Buřilová slávnostne otvorili nový krytý zimný štadión. Na otvorení vystúpili s jazdami krasokočuliarky z Banskej Bystrice.
Z počtu aktívnych pretekárov zostávajú Z. Adamovská, M. Bokor, A. Ferenczyová, K. Kňavová, M. Hajdúšek a M. Masarovičová. Prichádza príliv nových detí. S pocitom dobre vykonanej práce odovzdáva Ing. Vojtech Adamovský štafetu novému predsedovi Jozefovi Ondrejičkovi.
Nastupuje nová generácia detí, rodičov, organizátorov tohto krásneho zimného športu, ktorý si pripomína v tomto období 40-ročnú púť za slávou a úspechmi. Do klubu nastupujú pretekári Petra Kočnárová, Veronika Štrbíková, Radka Reiterová, Anka Janošovičová, Tatiana Zimová, Anton Kohutovič, Andrej Valach, Alexandra Valachová, Helena Slováková, Petra Kňažková, Ivana Chatrnuchová, Nina Šmičková, Natália Juríková, Petra Ondrejičková, Michal Bínovský, Veronika Bínovská, Peter Barnák, Zuzana Barnáková, Michaela Bartošová, Peter Konečný, Mária Vymazalová, Michaela Makýšová, Katarína Babalová, Mirka Vargová, Natália Fagová. V klube trénujú pani O. Rákayová, PharmDr. B. Valachová, J. Adamovská, D. Ľuptáková.
Konajú sa ďalšie ročníky súťaže Trnavský pohárik, nad ktorým berie záštitu vtedajší primátor mesta Ing. Štefan Bošnák. Pretekári sa aktívne zapájajú do súťaží Slovenského pohára, reprezentujú Trnavu na Majstrovstvách Slovenska, získavajú kvalifikačné testy. Vzrastá aj záujem o školu korčuľovania. Organizuje sa dvakrát do roka a prišlo na ňu rekordný počet – okolo 130 detí.
Trnavský klub je poverený v roku 1996 organizovať súťaž Memoriál Emila Skákalu – Majstrovstvá Slovenska v kategórii nádeje. V roku 1996 sa ďalším predsedom klubu stáva Ing. Vladimír Makýš.
Trnavský pohárik sa stal úspešnou slovenskou súťažou, dôkazom čoho je i veľká účasť pretekárov. O organizovaní našich pretekov sa pochvalne vyjadrujú a radi k nám prichádzajú pretekári z iných miest.
K úspechom dopomohli i tréningy s profesionálnymi trénermi, ktorí k nám dochádzali z Nitry a Bratislavy – Liana Dráhová, Vladimír Dvojnikov a Vadim Mousin. Anton Kohutovič sa umiestnil na 2. mieste MSR v kategórii mladších žiakov, Miroslav Bokor získal kvalifikačný test č. 3, pokroky robia deti v kategórii nádeje ako M. Makýšová, M. Vargová a K.Babalová. Začali sme riešiť problém ako získať stabilného kvalitného profesionálneho trénera.
KĽŠ sa rozpadol a v roku 1997 vzniká KORČULIARSKY KLUB pod vedením správcu zimného štadióna pána Petra Pejkoviča. Po dlhoročnom hľadaní trénera sa podarilo nájsť trénerku z Ukrajiny pani Tatianu Lopuchinovnu – Isaevu, no jej profesionálna pomoc bola poskytnutá iba niekoľko týždňov.
Nový výbor pod vedením Mgr. Heleny Štrbíkovej pokračoval v hľadaní trénera ďalej. V sezóne 1998 nastúpil do klubu profesionálny ruský tréner, zaslúžilý majster športu pán Eduard Samochin, ktorý krátko nato odišiel trénovať do Slovana Bratislava.
Katka Babalová pod vedením trénera Vadima Mousina sa v kategórii nádeje v sezóne 1999-2000 umiestňuje v rebríčku Slovenského pohára na druhom mieste. V tomto období reprezentuje náš klub i na medzinárodných pretekoch v Brne, kde sa umiestnila na 7. mieste.
O kvalitu krasokorčuliarskych nožov sa staral dvorný brusič Jaromír Reiter.
Na úsvite tretieho milénia klub opäť trápia generačné problémy. Deti dospievajú, strácajú motiváciu dávať športu maximum, a tak krasokorčuľovanie opúšťajú.
Od roku 2000 pracuje výbor v zložení J. Bartovič, S. Babala, J. Valach a J. Reiter pod vedením predsedu Jozefa Čurmu.
Organizujú sa ďalšie ročníky Trnavského pohárika, v roku 2001 s rekordnou účasťou 108 pretekárov. Organizuje sa korčuľovanie pre najmenších s názvom Materské škôlky na ľade a Škola korčuľovania, aby sa zlepšila možnosť výberu detí do klubu. V klube trénujú vlastní odchovanci – Beáta Valachová-Machová, Janka Čurmová-Adamovská a Ľuboš Remiš. Rozhodcovský kurz absolvovali Anna Ferenczyová a Zuzana Kabátová. Na škole korčuľovania pomáhajú K. Sanáková, G. Vokálová, A. Ferenczyová a B. Valachová. Pomerne dobre sa rozvíja prípravka. Cez letné prázdniny klub organizuje v Trnave letné sústredenia za výdatnej pomoci rodičov detí. Vyzdvihnúť treba pomoc Vladimíra Poláčka, ktorí si zobral na starosť financie a brúsenie korčúľ.
Zo starších detí v klube pôsobia Radka Reiterová, Petra Kňažková, Lucia Bartovičová, Anton Kohutovič a Miroslav Bokor, ktorí pomaly odchádzajú. Podarilo sa však vytvoriť nové zdravé jadro pretekárok – Karolína Sýkorová, Lucia a Kristína Poláčkové, Júlia Reptová, Michaela Bohúnová, Erika Viteková a Ľubica Kadlíčková.
V roku 2003 je zvolený nový výbor pod vedením Miroslava Viteka a pretekárky potvrdzujú pod vedením trénera Ľubomíra Remiša umiestnenia na špici M-SR a Slovenského pohára. Pretekárky sa tiež prvýkrát zúčastňujú súťaží v rámci Európskeho kritéria. Popri súťažiach klub organizuje aj vystúpenia Mikulášska a Veľkonočná revue, ktoré majú veľký úspech.
Príchodom trénera Miroslava Bokora prichádzajú do klubu nové nádeje ako sestry Kristína a Michaela Čaplové, Timea Študencová, Alexandra Hagarová, Miroslava Magulová, Soňa Chalányová.
V roku 2008 okrem súťaže Trnavský pohárik klub prvýkrát organizuje medzinárodnú súťaž Tirnavia Edea Ice Cup.
Významnou akciou nášho klubu je organizovanie Letného krasokorčuliarskeho sústredenia v Trenčíne pod vedením medzinárodných trénerov.
pripravuje sa ďalšie pokračovanie …